53. Ročník medzinárodného atletického mítingu P – T – S
Piatok 29. júna 2018
Tlačová správa 12/2018
Čo prezradili atletické legendy Javier Sotomayor a Jan Železný na tlačovej besede pred mítingom P – T – S
Javier Sotomayor
O pocitoch po návrat na Slovensko po 29 rokoch
„Som rád, že ste ma pozvali, lebo na Slovensko na péteesku do Bratislavy a do Česka na Zlatú tretru do Ostravy som v 80. a 90. rokoch chodil často a – rád. Na oba mítingy mám krásne spomienky
O tom, ako v roku 1990 prišiel o rekord mítingu P – T – S
„Hoci som bol zranený, organizátori ma pozvali na preteky. Dva dni pred nimi som sa stretol s rumunským výškarom Sorinom Mateiom. Posťažoval sa, že nemá kvalitné tretry, preto som mu venoval svoje. On skočil 240 cm, obral ma o rekord mítingu a pokúšal sa aj o svetový rekord.“
O tom, čomu sa venuje
„Po skončení kariéry som robil všeličo, bol som manažér kubánskej reprezentácie, prevádzkoval som v Havane vlastný bar a založil som aj hudobnú skupinu Salsa Mayor, štyri roky som bol jej manažér a denne som riešil všetko, čo bolo treba. Zamestnával ma aj môj bar s názvom Sport-bar 245, ale nemal som naň dosť času, preto sme ho zavreli. Našiel som však človeka, ktorý to po mne prebral a onedlho ho sprevádzkuje. Teraz pracujem približne rok ako generálny sekretár Kubánskej atletickej federácie.“
O prekonaní jeho svetového rekordu
„Akceptoval by som to, ale, poviem úprimne, nepotešilo by ma to. Veď byť svetový rekordér je honor, no nie? Deň, keď môj rekord prekonajú, raz určite príde: V poslednom čase sa objavili viacerí kvalitní výškari. Myslím si, že Katarčan Baršim by rekord mohol atakovať.“
O tom, či mal šancu dosiahnuť ešte lepší výkon, ako je svetový rekord
„Som presvedčený, že ešte bol priestor pridať jeden či dva centimetre. Proti mne však hrali dva faktory: zdravotné problémy a úmrtie trénera v polovici mojej kariéry. Trénoval ma od štrnástich, poznal ma veľmi dobre, vedel, čo potrebujem.“
O tom, koľko by skočil do výšky v súčasnosti
„Na Kube organizujem v posledných dvoch rokoch detské výškarské súťaže. Vždy mám v úmysle zaskákať si vtedy, no vždy sa mi niečo stane. Jednoducho zatiaľ mi to nevyšlo. Naposledy ma však pred mesiacom prehovorili, skočil som 185 cm. Viete, čo ma najviac potešilo? Že sa mi nič nestalo….“
O tom, prečo jeho svetový rekord 25 rokov nik neporekonal
„Všetky svetové rekordy sa prekonávajú ťažko, no okolo roku 2014 Baršim a Ukrajinec Bondarenko skákali pravidelne okolo 240 cm. Neviem, prečo neuspeli, ale k prekonaniu rekordu mali blízko. Obaja však majú predpoklady na rekord.“
O svojich silných a slabých stránkach
„Najprv to pozitívum – bol som rýchly, silný, disciplinovaný a tvrdo som trénoval. Naplno som využil kombináciu talent a drina. A negatívum? Moja výškarská technika.“
O tom, prečo sa po skončení jeho kariéry darí viac diaľkoarom a trojskokanom ako výškarom
„V histórii sme mali na Kube vždy lepších diaľkarov a trojskokanov. V každej generácii atlétov sme mali v týchto disciplínach nejakú osobnosť. Objavili sa viaceré výškarské nádeje, ale väčšinu zastavili v rozlete zranenia. Navyše, na Kube máme lepšie podmienky na diaľku a trojskok ako na výšku, veď aj diaľkársky supertalent Juan Miguel Echevarría začínal ako skokan do výšky.“
O hranici ľudských možnostií v skoku do výšky
„Ťažká téma. Cím vyššie sa skáče, tým je to ťažšie, lebo ideme proti gravitácii. Vzhľadom na vývoj v našej disciplíne si myslím, že ak niekto skočí 250 cm, my tu už nebudeme…“
O tom, na aký výkon by si trúfal v hode oštepom
<„Určite by som nebol taký úspešný ako Jan Železný, ale možno v čase najväčšej fyzickej kondície by som si tak na 60 – 70 metrov trúfol.“
Jan Železný
O Slovensku, Šamoríne a X-bionic® Sphere
„Slovensko je ako môj druhý domov, prežil som tu veľa rokov a aj dve moje deti sa tu narodili. Prvú veľkú senirskú medailu z MS 1987 v Ríme som získal v čase, keď som sa pripravoval výhradne v Banskej Bystrici. Šamorínsky športový komplex je krásny, moderný, veď sem chodia arabskí šejkovia i Bill Gates. Verím, že pomôže zviditeľniť vašu krajinu a pomôže aj slovenskému športu.“
O piatich víťazstvách na mítingu P – T – S na štadióne Interu
„Zažíval som krásnu atmosféru, diváci boli úžasní. Negatívnu mám len jedinú spomienku. V jednom ročníku som sa po sústredení na Novom Zélande a v Maďarsku cítil vo fantastickej forme a hovoril som si, že svetový rekord hodím na P – T – S. Všetko bolo napokon inak, lebo týždeň pred mítingom som ochorel. Verí, že obnovená péteeska bude úspešný projekt, chce to len trochu času.“
O tom, čomu sa venuje
„Robím, čo ma baví. Som rád, že ako tréner mám úspešnú skupinu troch oštepárov a dvoch oštepárok, ktorá získava medaily na OH aj MS. Napĺňa ma aj funkcia riaditeľa Zlatej tretry v Ostrave. Okrem toho podnikám – aj na Slovensku. S kamarátom prevádzkujeme rekreačné objekty na Liptovskej Mare.“
O tom, dokedy vydrží jeho svetový rekord
„Verím, že ešte veľmi dlho. Keď niekto hovorí, že mu neprekáža, ak jeho výkon prekonajú, nezdá sa mi to úprimné. Ak by mal ktosi môj sveťák prekonať, tak najlepšie by bolo, keby to bol Čech a úplne ideálne z mojej tréningovej skupiny. Momentálne majú veľký potenciál na rekordný hod Nemci Vetter, Röhler a aj môj zverenec Jakub Vadlejch.“
O tom, či mal šancu dosiahnuť ešte lepší výkon, ako je svetový rekord
„Túžil som prekonať 100 metrov, žiaľ, nikdy sa mi to nepodarilo. Keby som nemal zdravotné problémy a mal by som poznatky, aké mám teraz, mohla táto méta padnúť.“
O svojej záľube – rybolove
„V tomto roku som si na ryby ešte nenašiel čas, no už som sa dohováral s kamarátom Ferom Zmorayom, že pôjdeme na ryby do Nórska a Španielska – na pstruhy a sumce. Môj najväčší úlovok je zo Španielska – sumec merajúci 230 cm.“
O tom, prečo sú jeho zverenci takí dobrí
„Najprv musíte objaviť talent. Napríklad ja som mal šťastie, že som náhodou stretol Víťu Veselého, neskoršieho majstra sveta. Potom sú dôležité podmienky. Skôr než som sa dal na trénerstvo, vyhlásil som, že sa mu budem venovať len vtedy, ak moji zverenci dostanú podmienky, ako som mal ja. No a po tretie: musia mať dobrého trénera. Ak skĺbite tieto tri veci, musí to vyjsť. Mne sa to podarilo, ako tréner som šťastný.“
O tom, či sa niekedy triasol o svoj svetový rekord
„Ani raz“. Medzi 94 a 98 metrami je ešte strašne veľká diera. Najväčší potenciál prekonať ma mal Rus Sergej Makarov. Chvíľku som s ním spolupracoval, a keď som videl, ako na sústredení v JAR hodil na tréningu 93 metrov, považoval som ho za vážneho adepta. Lenže on to, čo v ňom bolo, na pretekoch nikdy nepredal. Röhler, Vetter i Vadlejch majú potenciál, ale ako ďaleko sa dostanú, uvidíme. Ak chcete prekonať rekord, musí telo spolupracovať s mozgom a – musíte si veriť.“
O hranici ľudských možností v hode oštepom
„Pozrite sa na mňa, mám 184 cm, nemal som extrémnu silu, bol som len priemerne rýchly a hodil som 98,48.vynikal som však dobrou technikou. Ide o to nájsť človeka, ideálny somatotyp. Netrúfam si povedať, koľko by taký človek hodil, ale môže to byť ďaleko za 100 metrov.“
