„Na tohtoročné letné Olympijské hry v Paríži netrpezlivo čakal celý svet. A predovšetkým najlepší športovci sveta, ktorí po kovidových OH v Tokiu túžili opäť predviesť zo seba to najlepšie,” hovorí Ľuboš Rupčík, predseda nášho gymnastického klubu XBS gymnastics, ktorý sa na olympiáde opäť ocitol v pozícii medzinárodného rozhodcu.

Aké máte dojmy z letnej olympiády v Paríži?
Na XXXIII. Hry olympiády som bol nominovaný medzinárodnou gymnastickou federáciou ako jeden z hlavných rozhodcov na kruhoch. Už som robil rozhodcu na desiatkach vrcholových podujatí, napríklad aj na dvoch predošlých olympiádach, svetových pohároch, majstrovstvách Európy i sveta, no mám pocit, že OH v Paríži dlho nič neprekoná. Bola to prvá olympiáda po kovide, mnohí na ňu nedočkavo čakali a to sa odrazilo aj na celej atmosfére podujatia. Paríž má navyše neskutočne veľa ikonických miest, napríklad Eiffelovu vežu, La Concorde či zámok Versailles. A práve v blízkosti týchto lokalít boli postavené športoviská. Tie boli beznádejne vypredané, divácka účasť bola obrovská. Po 14 dňoch som sa vrátil neskutočne emočne nabitý. Pre mňa to bol jeden obrovský kultúrno- športový zážitok, ktorý som si naozaj užíval.

Môžete s parížskymi OH porovnať hry v Rio de Janeiro a v Tokiu,
ktorých ste sa tiež zúčastnili ako rozhodca?
Hry v Rio de Janeiro boli tiež pre mňa silné, pretože mojim snom bolo dostať sa na olympiádu ako medzinárodný rozhodca a práve tam sa mi to splnilo. Bola to pre mňa vtedy celkom nová skúsenosť. Olympijské hry v Tokiu sme si my, rozhodcovia, medzi sebou nazvali “Väzenské hry”.

Prečo?
Po celý čas sme boli zatvorení v hoteli, jediná možnosť dostať sa odtiaľ prichádzala do úvahy vtedy, keď nás posadili do autobusu, odviezli do gymnastickej haly, kde sa odpretekalo a potom nás autobus odviezol späť na hotel. Každodenne nás testovali na kovid, merali nám teplotu a sledovali cez mobily, či sa nachádzame na tom mieste, kde sa máme nachádzať.

Bolo na športovcoch v Paríži cítiť, že konečne opäť pretekajú na “normálnej” olympiáde?
Určite. Športovci bažili po tom, že zažijú olympijské hry so všetkým, čo k nim patrí. Každý športovec chce svoj výkon predviesť pred divákmi a v Tokiu bolo prázdne hľadisko. V Paríži ho zaplnilo 12-tisíc ľudí, ktorí dodávali športovcom obrovskú podporu a povzbudenie. Atmosféru olympijskej dediny poznám len sprostredkovane od našich športovcov, pretože ako rozhodca na olympijských hrách musím byť neutrálny, nie som súčasťou národného tímu a ani nebývam v olympijskej dedine. Chválili, že tam bolo perfektne, jednotlivé výpravy sa mohli medzi sebou stretávať, čo bolo v Tokiu zakázané. Olympiáda v Paríži teda bola pre nich akýmsi “vyslobodením”.

Boli ste na OH svedkom pozoruhodných výkonov či nezabudnuteľných okamihov?
Športová gymnastika patrí do top 3 olympijských športov hneď po atletike a plávaní, takže o pozoruhodné výkony nebola núdza. Celá štvorročná činnosť a príprava športovcov smerovala na toto podujatie, takže predvádzali naozaj neskutočné výkony. Opäť som mal možnosť zažiť Simone Biles, žijúcu legendu športovej gymnastiky, ktorá v Tokiu kvôli psychickým problémom odstúpila z pretekov. Keď teraz pretekala, hala bola beznádejne vypredaná do posledného miesta a nielen bežnými divákmi, ale aj prominentami. Prišiel sa na ňu pozrieť napríklad Tom Cruise, Nicole Kidman či Zinedine Zidane a iní. V rámci olympijských hier patrila medzi ťahúňov. Očakávalo sa, že v zisku medailí prekoná rekord Larisy Latyninovej z bývalého ZSSR. Síce sa jej to nepodarilo, no napriek peripetiám, ktorým čelila v Tokiu, sa vrátila neskutočne silná. Mal som možnosť vidieť aj jej nešťastný výkon na OH v Tokiu, a tentoraz nebolo na nej vidno, že by bola pod nejakým tlakom alebo stresom. Pôsobila vyrovnane a hoci nakoniec na kladine a prostných nevyhrala zlato, beztak si to užívala.

Rozhodcovia majú vo všeobecnosti nezávideniahodnú pozíciu. Vždy sa nájde niekto, komu ich hodnotenie neulahodí….
Športová gymnastika je v tomto veľmi špecifická. Je také pravidlo, že to, čo nie je merateľné stopkami a metrom, je subjektívne hodnotenie. Za ostatných 15-20 rokov však v športovej gymnastike prišlo k obrovskému progresu v tom zmysle, že pravidlá sa spresnili a špecifikovali do takej miery, že ako rozhodcovia máme jasne zadefinované, za aké chyby môžeme zrážať body. Samozrejme, že diváci môžu byť nespokojní, keď vidia, že ich favorit predviedol
krásny výkon a rozhodca mu udelil nižšiu známku. Rozhodcovia však musia brať do úvahy množstvo aspektov, gymnasta síce mohol zacvičiť krásne a bezchybne, no ak to bola príliš jednoduchá zostava, body idú dole.

Je náročné byť rozhodcom na takom vrcholnom podujatí ako je olympiáda?
Mám odrozhodovaných asi 16 Majstrovstiev Európy, 8 Majstrovstiev sveta, 50 svetových pohárov a tri olympiády, takže stres už ani tak nevnímam. Samozrejme, pociťujem určitú zodpovednosť, srdce mi pri prvej zostave bije rýchlejšie kvôli očakávaniu, či sa s kolegami zladíme. Máme však tú výhodu, že športovcov a pretekárov v rámci našej disciplíny poznáme. Stretávame sa s nimi na vrcholných podujatiach, sú to stále tie isté mená. Málokedy sa stane, že nás niekto prekvapí, môže nás prekvapiť jedine ak by zostavu maximálne pokazil. A to sa stáva zriedka.

Ako vnímate stav gymnastiky na Slovensku v porovnaní s inými štátmi?
Bohužiaľ je veľmi, veľmi pozadu. Zaspali sme dobu. V časoch, keď som bol ešte aktívnym pretekárom, sme boli konkurencie schopní alebo aj lepší než okolité štáty, ako je Česko, Rakúsko, Maďarsko či Poľsko, ale aj iné, napr. severské krajiny. Avšak zatiaľ, čo oni v uplynulých desaťročiach budovali športoviská a infraštruktúru, na Slovensku v ostatných 30 rokoch nevyrástla jediná gymnastická telocvičňa, ktorej výstavbu by financoval štát, príslušný kraj alebo federácia. V x-bionic® sphere máme profesionálnu gymnastickú telocvičňu, no postavil ju súkromný sektor. A účelové gymnastické telocvične, ktoré na Slovensku vznikli, sa väčšinou venujú iba záujmovej gymnastike, nie profesionálnej. Teraz sa snažíme dobehnúť vlak, ktorý nám už dávno utiekol. Ani nehovoriac o tom, že nám chýbajú profesionálni tréneri. Aj my máme niekoľko kvalitných trénerov, avšak tí túto prácu vykonávajú popri zamestnaní. A v neposlednom rade je to aj o mládeži. Športová gymnastika nie je jednoduchý šport. Ak sa má dostaviť nejaký významný úspech, chce to vyše desaťročnú drinu. Bohužiaľ, na parížskej olympiáde sme boli od čias OH v Atlante prvýkrát bez zastúpenia v gymnastických športov. Dovtedy nás reprezentoval na OH aspoň jeden pretekár alebo pretekárka. Teraz nikto. Škoda. A pritom máme kvalitných športovcov, preto verím, že na Letných hrách 2028 v Los Angeles sa opäť objaví aj zástupca zo Slovenska.