CHCEME DEŤOM PONÚKNUŤ MAXIMUM, ČO SA Z VODNÉHO PÓLA DÁ VYŤAŽIŤ
„Na tohtoročné letné Olympijské hry v Paríži netrpezlivo čakal celý svet. A predovšetkým najlepší športovci sveta, ktorí po kovidových OH v Tokiu túžili opäť predviesť zo seba to najlepšie,” hovorí Ľuboš Rupčík, predseda nášho gymnastického klubu XBS gymnastics, ktorý sa na olympiáde opäť ocitol v pozícii medzinárodného rozhodcu.
Tréneri vodnopólového klubu XBS water polo si v dnešnej dobe alarmujúceho nárastu obezity, depresie a závislosti na sociálnych sieťach u detí vytýčili neľahkú úlohu: poskytnúť svojim zverencom čo najlepšiu štartovaciu čiaru do života. A nielen z hľadiska pohybu, ale aj stravy, motivácie či mentálneho nastavenia. Porozprával nám o tom Michal Kratochvíl, predseda XBS swimming academy a vodnopólového klubu.
Klub vodného póla XBS water polo patrí medzi aktivity XBS swimming academy. Môžeš na úvod predstaviť, aké kurzy, aktivity v rámci nej ponúkate verejnosti?
Širokú škálu športových možností pre všetky vekové kategórie, od bábätiek až po dospelých. Deti sa u nás učia plávať už od batoliat v rámci XBabieS, potom máme plaveckú prípravku pre deti od približne štyroch rokov. Nie z každého dieťaťa, ktoré chodí na prípravku, musí nevyhnutne vyrásť plavec. Dôležité je, že sa naučia základy. No ak sa im to zapáči, majú kde pokračovať. Môžu sa ďalej venovať čisto len plávaniu, alebo sa prihlásiť na vodné pólo. Pod krídlami máme aj kategóriu XBS Amatéri, teda amatérske vodné pólo pre dospelých. Okrem toho organizujeme školské plavecké výcviky a v lete čoraz obľúbenejšie plavecké tábory. Nosnou aktivitou swimming academy je vodnopólový klub XBS water polo.
Od akého veku môžu rodičia deti prihlásiť na vodné pólo?
Vodnopólová prípravka u nás začína vo vekovej kategórii 9-10 rokov. Ak deti vydržia, postupujú vyššie k mladším žiakom, potom sa stanú staršími žiakmi a následne prechádzajú do dorastu/kadetov. Zavŕšenie je v juniorskej kategórii, kde už veľmi cítiť vplyv ďalších záujmov ako sú kamaráti, frajerky, štúdium a podobne.
Je možné aby si na Slovensku vedel mládežnícky športový klub zabezpečiť prostriedky na svoju existenciu a rozvoj?
Športový klub na Slovensku si na seba vie len veľmi ťažko zarobiť. Členské príspevky rodičov ani zďaleka nepokryjú všetky náklady. Nie je to len o tréningoch v bazéne a na suchu v našom domácom bazéne v x-bionic® aquatic sphere. Neodmysliteľne k tomu patria aj výjazdy na turnaje, sústredenia či kempy. Chceme tento šport urobiť čo najdostupnejším pre deti, preto sa snažíme držať pravidla, že polovicu nákladov napríklad za výjazd na turnaj platia rodiča a polovicu klub zo svojich zdrojov. Financie pre chod klubu sa snažíme získavať našimi ďalšími výukovými a inými aktivitami v rámci Swimming Academy. Rovnako sme úzko spätí s neziskovou organizáciou Nadácia X-BIONIC® SPHERE, ktorej poslaním je podpora mladých športovcov. Poskytuje granty, dary a štipendiá a organizuje verejnoprospešné aktivity a projekty. Tak, ako ostatným športovým klubom v rámci XBS sports academy, aj nám vytvára podmienky a podporu pre naše fungovanie.
Aký je váš cieľ, smerovanie klubu XBS water polo?
Našou filozofiou je ponúknuť deťom maximum toho, čo sa z vodného póla dá vyťažiť. Nejde nám o to, aby sme nekompromisne zbierali zlaté medaily, hoci nám samozrejme záleží na tom, aby sa hráči neustále zlepšovali. Chceme, aby spoznali ako sa tento šport hrá nielen doma, ale aj inde, cestujeme s nimi na rozličné turnaje v rámci Slovenska aj zahraničia, napríklad do Chorvátska, Maďarska, Srbska. Ako prvý – a zatiaľ posledný – slovenský vodnopólový klub sme sa v Taliansku zúčastnili na podujatí HaBaWaBa International Festival a minulý rok na turnaji TOMO v Dubrovníku, kde sa zúčastnilo 40 družstiev z celej Európy.
Ako sa na to dívajú hráči a ich rodičia?
Rozdelil by som to na také dve skupiny. Pre niektoré deti a ich rodičov je vodné pólo len záujmovým krúžkom, spôsobom ako deti môžu takpovediac minúť energiu, aby im potom lepšie chutila večera. Prídu na tréning, zabavia sa, no keď majú zabrať, aby sa zlepšili, nechce sa im, pretože ani v iných oblastiach života sa nemusia o nič snažiť. Všetko majú na striebornom podnose. Ale sú aj takí hráči, ktorí si uvedomujú, čo šport obnáša a že keď budú tvrdo makať a chcieť, výsledky sa dostavia. Pre takéto deti sú silnou motiváciou možnosti, ktoré sa im vďaka XBS water polo otvárajú.
Aké sú to možnosti?
V minulosti som dlhé roky pôsobil v slovenskej vodnopólovej reprezentácii a vo viacerých zahraničných kluboch a svoje konexie i vzťahy zo svojej profesionálnej kariéry dnes využívam v prospech svojich zverencov. Ako klub napríklad dlhodobo spolupracujeme s prestížnym srbským vodnopólovým klubom Radnički Kragujevac. Prezidentom klubu je už niekoľko rokov môj bývalý spoluhráč zo Saudskej Arábie, ktorý klub vytiahol z druhej ligy až na výslnie. Tréner tohto klubu je zároveň trénerom srbskej vodnopólovej reprezentácie, ktorá tento rok vyhrala na OH v Paríži zlato. Na stupienku olympijských víťazov sa ocitli aj štyria hráči z tohto klubu. Pre zverencov, ktorí k tomu pristupujú vážne, snažia sa a chcú, organizujeme kempy v takýchto etablovaných európskych kluboch, zariaďujeme im tam stáže, aby sa učili od tých najlepších. Príkladom je náš zverenec Danko Lúč. Najprv sme ho poslali do spomínaného srbského klubu na trojmesačnú stáž, aktuálne sa tam ocitol na celú sezónu. Šťastnou zhodou náhod a načasovania má Danko Lúč teraz možnosť každodenne trénovať s trénerom srbského národného tímu, plávať vedľa olympijských víťazov, nahrávať si s nimi a učiť sa od nich.
Každý, kto sa čo i len trochu rozumie športu, si asi vie predstaviť, čo je to za každodenná motivácia, keď má okolo seba takéto prostredie…
Áno, konkurencia na tréningu mu nedovoľuje ani na chvíľu poľaviť, a tam nastáva ten zásadný progres. Také podmienky, konkurenciu u nás nejde nasimulovať. Je to podobné ako keby išiel bežný kuchár z slovenskej reštaurácie variť trebárs s Gordonom Ramsay. Jasné, že by sa bál, či správne nakrája cibuľu a neurobí si hanbu, ale práve o tom to je, že zo seba vydá maximum a hlavne opakovane, a to ho posunie na inú úroveň. Z tejto sezóny si môže odniesť neskutočne veľa.
Danko Lúč je motivačným príkladom pre každého z vašich zverencov. Ako konkrétne jeho budúcnosti prospeje sezóna v Srbsku?
Hrať v klube s olympijskými víťazmi mu môže otvoriť mnohé dvere. Ďalším krokom by mohlo byť, že sa začne venovať vodnému pólu profesionálne na plný úväzok, alebo by mohol dostať vodnopólové štipendium na niektorej z univerzít v USA a vyštudovať zadarmo alebo za minimálne náklady. A ak by to nebola ani táto možnosť, mám kontakty na parížske kluby, ktoré by mu zaplatili ubytovanie a stravu, mohol by hrať v prvej či druhej lige a učiť po francúzsky. Takýto scenár sa netýka len tohto jedného hráča. Úprimne, nebudujeme tu prvoligové mužstvo, ktoré bude porážať Nováky či Sláviu UK. Vidíme, že keď deti dovŕšia osemnásť rokov, začnú mať celkom iné záujmy než vodné pólo. Väčšinou v ňom už nevidia zmysel, lebo nemajú cieľ, motiváciu. Namiesto tréningov si radšej nájdu nejakú brigádu, aby si zarobili peniaze. Avšak ak vidia, že tento šport im môže zabezpečiť v budúcnosti lepšiu východiskovú pozíciu, je to celkom iný naratív.
Keď sa ešte vrátim ku Srbsku, boli ste tam hráčmi aj na dvojtýždňovom kempe…
Išli sme tam s dvanástkou hráčov, o ktorých sme si mysleli, že by to u nich malo zmysel. Sústredenie z polovice hradil klub, z polovice rodičia. Deti mali desať dní dvojfázové tréningy, dve hodiny ráno a dve hodiny večer, okrem toho tréning na suchu. Dostali takpovediac elixír srbského vodného póla v koncentrovanej forme. Po návrate bolo tých desať dní tvrdého drilu na ich výkone a kondícii vidno. Okrem toho mali možnosť stretnúť sa s hráčmi z iných krajín, bola to pre nich vzpruha. Z družby so spomínaným srbským klubom sa snažíme vyťažiť čo najviac a ich know-how prinášame našim zverencom aj na Slovensko. Už štyrikrát bol u nás tréner, ktorý má v spomínanom klube na starosti mládež. Deti s ním celý týždeň ráno i večer trénovali. Okrem toho školil aj nás, trénerov.
Vaše úsilie sa neobmedzuje len na športovú prípravu…
Mnohé kluby to neriešia, no my dbáme aj na iné aspekty života našich zverencov. Snažíme sa ich naučiť disciplíne, vhodnému správaniu. Niektoré veci ich možno na prvý pohľad “oberú o komfort”, ale v skutočnosti im prospejú. Keď chodievame hrávať ligové zápasy, hráči ráno na nástupe odovzdajú mobilné telefóny a dostanú ich večer na desať minút, aby zatelefonovali rodičom. Snažíme sa k nim pristupovať ako k rovnocenným a vysvetľovať im, že telefóny naozaj nie sú niečo, čo nevyhnutne potrebujú k životu. Berú si so sebou spoločenské hry, karty, aby trávili voľný čas zmysluplnejšie než na telefónoch. Majú zakázané čipsy, sladené nápoje a sladkosti. Stravujeme sa všetci spoločne v reštauráciách s kvalitnou stravou, nenecháme ich jesť hocičo. Aj to môže prospieť k tomu, aby potom na zápasoch či na tréningoch podali lepší výkon a lepšie sa im hralo. Mnohí rodičia to oceňujú.
Keď ide o správanie, stravovacie návyky a celkový prístup, ako s nimi pracujete?
Spolupracujeme so známou športovou psychologičkou Michalou Bednárikovou, zorganizovali sme už dve bezplatné prednášky pre rodičov. Rovnako sa s ňou pravidelne školíme aj my, tréneri, aby sme vedeli ako s deťmi na tréningoch a s ich rodičmi komunikovať a vychytali rôzne nuansy komunikácie. Pre rodičov sme zorganizovali aj prednášku o výžive mladých športovcov so známym výživovým poradcom a vedcom na FTVŠ UK, docentom Milanom Sedliakom. Zaoberali sa aj BMI indexom detí a poradca im poskytol praktické rady ako môžu upraviť jedálniček detí, pretože u nejedného vyskočila nadváha. Samozrejme, niektorí rodičia si to vzali k srdcu, iní nie. Pre nás je však dôležité, že im túto možnosť poskytneme. Rozhodnutie robiť s tým niečo je potom už na nich.
S čím opakovane zápasíte u svojich zverencov?
S mnohými nesprávnymi návykmi z domu, od obezity až po nastavenie, že dieťa sa nemusí o nič snažiť, všetko dostane automaticky, každý mesiac nové Jordany. A potom je ťažké ho motivovať, aby zaplával stovku kraul pod čas 1:10. Hoci viem, že na to má, jemu sa nechce. Na vodnopólovú prípravku k nám často prichádzajú príliš zaguľatené deti, ktoré prihlásia rodičia v naivnej predstave, že voda nadnáša, a preto sa ich potomkovi bude vo vode športovať jednoduchšie, než keby muselo behať na futbale alebo hádzanej. A potom zistia, že to tak nie je.
A začnú to flákať?
Najväčšou výzvou je pravidelnosť a konzistentnosť tréningov. Niektorým deťom je zaťažko chodiť pravidelne, vraj je tých tréningov veľa a sú preťažené. Keď som sa pri umiestňovaní Danka Lúča do hostiteľskej srbskej rodiny pýtal, ako často majú deti tréningy, dostal som odpoveď, že raz denne počas pracovných dní a dvakrát denne počas víkendov, keďže cez víkend nie je škola a môžu trénovať viac. A voľno? Mávajú ho v pondelky, občas. Deti tam teda trénujú dennodenne, bežne od ôsmej do desiatej večer. No a čo že na druhý deň o ôsmej už musia sedieť v školskej lavici. A to vraj majú ešte fajn, v klube v susednom meste deti trénujú od desiatej do polnoci, lebo vtedy majú k dispozícii bazén. Ja viem, že to nie je zdravé, no chcem tým len ilustrovať, že všetko sa dá, keď sa chce. Len treba vyjsť trošku zo svojej komfortnej zóny. Výsledok môže byť potom napríklad taký ako u Srbov – stali sa na olympiáde najlepšími na svete.
