Matej Duša

„Niekoľko týždňov pred pretekmi prestanem chodiť po schodoch a telefón používam minimálne,” prezradil nám ešte začiatkom júla slovenský plavecký reprezentant Matej Duša (24), keď sme sa s ním rozprávali o príprave na jeho prvú olympiádu. Pod dohľadom svojho amerického trénera a spoločne s českým plavcom Danielom Gracíkom vtedy v x-bionic® sphere finišoval svoju intenzívnu
dvojtýždňovú prípravu na Paríž.

Skočme už prvou otázkou rovno do vody: Prečo plávanie a nie akýkoľvek iný šport? Mal som štyri roky, môj brat o rok menej a pričasto sme boli chorí. Lekár nám kvôli oslabenej imunite naordinoval plávanie na posilnenie chorľavých pľúc a celého tela. Keď sme už trochu podrástli, mamine sa páčilo, že má dvakrát do týždňa po dve hodiny len sama pre seba. A že sa z tréningov domov vraciame unavení a nerobíme potom zle. Takže sme boli do toho tak trochu aj nútení. (smiech) Na strednej škole som si uvedomil, že v plávaní sa stále zlepšujem a keďže som sa mu venoval od štyroch rokov, bola by škoda nepokračovať. Tento rok to bude dvadsať rokov, čo ma to drží.
Aká plavecká disciplína je tvojmu srdcu najbližšia? Na olympiádu som sa oficiálne dostal vďaka disciplíne sto metrov voľným spôsobom. Hovorí sa jej aj kráľovská disciplína, lebo na ňu majú natrénované prakticky všetci. Vládne tam veľká konkurencia. Som v nej dobrý, ale nie až taký dobrý ako v päťdesiat metrov voľným spôsobom. Päťdesiatka, najkratšia možná trať, ma aj najviac baví. Idú mi šprinty, pretože mám z fyziologického hľadiska veľmi veľa rýchlych svalových vlákien a ľahko sa mi naberá sila, ktorá je pri šprinte dôležitá. A druhá vec je, že potrebujem mentálne nabudenie, že idem na doraz. Môj mozog sa neuspokojí s tým, že by som sa točil dokola v bazéne a spieval si. (Smiech). Päťdesiat metrov voľným spôsobom je disciplína, ktorá vám nič neodpustí. Začína sa okamihom prebudenia v deň preteku a od tej chvíle všetko, čo sa udeje, dokáže závod po stotinách zlepšiť alebo rozladiť.

Čo dokáže “zamávať” tvojim výkonom pred pretekmi? Množstvo vecí. Celá príprava na akýkoľvek pretek začína dlhé týždne predtým, než sa postavím na štart. Nie je to len o tréningu v bazéne či posilňovni, regenerácii či strave. Ale aj o návykoch, mentálnom nastavení, o práci s energetickými rezervami. Nemíňam energiu na nič iné než na to, čo nevyhnutne potrebujem. Pár dní pred pretekmi, keď už viac-menej oddychujem, prestanem chodiť po schodoch. Kam môžem, odveziem sa výťahom. Kráčam pomaly a nerobím ani krok navyše. Z bazéna vychádzam po schodíkoch ako starý pán. (Smiech). Posledné týždne pred pretekmi sa snažím obmedzovať používanie telefónu, aby som si dopamín nevytváral len tak z ničoho, ale musel si ho zaslúžiť. Do toho vstupuje aj meditácia a vizualizácia výkonu.

Študuješ a trénuješ v USA. Nechcel si sa tam pripravovať aj na olympiádu? V USA sa končí sezóna v marci po amerických majstrovstvách. V máji sa vraciam domov a letá trávim na Slovensku. Bývam v Bratislave a každý deň dochádzam do Šamorína na tréning. Toto leto som v rámci prípravy na olympiádu strávil v rezorte dva intenzívne týždne aj s mojim americkým trénerom z univerzity, Nickom a českým plavcom Danielom Gracíkom, ktorý na OH plával sto metrov motýlika. Keďže mám trénerov v Amerike, je veľmi náročné, aby ma pravidelne trénovali na Slovensku. Som vďačný najmä Martine Moravcovej, že sa to pred OH podarilo zorganizovať a môj tréner Nick prišiel na Slovensko. V x-bionic® sphere je môj domovský bazén, mám tu presne takú psychickú pohodu, akú potrebujem.

Z čoho pozostával tréning v bazéne? Záťažový tréning napríklad vyzeral tak, že sme mali o opasok pripevnenú asi sto kilovú vežu, ktorá vytvárala odpor, a takmer hodinu a pol sme ju pri plávaní ťahali za sebou. Keďže sme mali doobeda tri hodiny ťažký odporový tréning, celé popoludnie sme potom strávili regeneráciou, strečingom a rôznymi kompenzačnými cvičeniami.

A ďalší deň sa opakovalo to isté? Nie, na druhý deň sme mali ľahký program, aby si nervový systém trochu oddýchol. Na tretí deň sme si potom obliekli pretekárske plavky a robili simuláciu závodu. Trénovali sme techniku, šprinty, merali sme čas od odrazu po prvý záber, presné vzdialenosti. Simuláciu pretekov sme robili dvakrát do týždňa s cieľom nacvičiť si, čo presne budeme v deň D robiť.

Čo všetko potrebuješ mať, aby si sa mohol naplno sústrediť? Na tréningovú prípravu mi oveľa viac vyhovujú rezortné športové strediská, kde sa zobudím a z jedálne môžem prakticky hneď prejsť na tréning, netreba sa na to nijako pripravovať. Počas sústredenia na Malorke som mal bazén od ubytovania vzdialený asi kilometer. Nebolo to ďaleko, ale aj takýto “detail” dokáže ovplyvniť všetko – harmonogram dňa, koncentráciu, náladu, level energie. Keď mám všetko pod jednou strechou, nemusím premýšľať, čo si nesmiem zabudnúť vziať ráno z izby. Môžem sa sústrediť len na svoj výkon.

Tréningové zázemie, vybavenie, komunikácia…Čo z toho je pre teba najdôležitejšie? Je pre mňa dôležité mať tréningy v tých časoch, ako potrebujem. Nie je pre mňa celkom ideálne mať k dispozícii voľnú dráhu v bazéne povedzme o šiestej ráno, keď rozospaté telo len sotva naštartujem na podávanie maximálneho výkonu. Preto oceňujem, že mi v x-bionic® sphere vyšli v ústrety a mohol som trénovať v bazéne od 9:00-11:00, čo je aj čas, kedy boli reálne preteky. Je totiž pre športovca kľúčové nastaviť sa na určitú rutinu. Ďalšia vec je vybavenie posilňovne. Nerobím kulturistický tréning, ale športový, pohybový, výkonnostný a potrebujem na to rôzne pomôcky: opasky, kettlebely či vzpieračské pódiu, bez ktorého by som sa nezaobišiel. A v rámci regenerácie mi vyhovovalo wellness s ľadovým bazénom a horúcimi sprchami. Poslednou čerešničkou na torte bola spomínaná záťažová veža. V rezorte som mal rovnaké tréningové podmienky ako v Amerike.

Dá sa v USA skĺbiť štúdium s vrcholovým športom? Väčšinu ľudí prekvapí, že si robím dva bakalárske tituly naraz. Jeden z matematiky a druhý z dátových vied. Dokážem na jednej ruke spočítať plavcov, ktorí na Slovensku vyštudovali bakalársky alebo magisterský stupeň a zároveň pretekali na vyššej úrovni. Plavec na Slovensku dovŕši osemnásť rokov, zmaturuje a myslí si, že bude prvý, ktorý zvládne vyštudovať vysokú školu a zároveň sa profesionálne venovať plávaniu. Väčšinou to nezvládne. Systém na Slovensku tak nie je nastavený.

V Amerike je to inak? Šport tu nie je prekážkou v štúdiu a štúdium nie je prekážkou v športe. Práve naopak. V USA funguje športová liga NCAA (National Collegiate Athletic Association), do ktorej sú zaradené vybrané školy a univerzity a celý systém je nastavený tak, aby sme vedeli byť elitnými športovcami v rámci desiatok športov a popri tom vyštudovať.

Ako to tam funguje? Do Ameriky som odišiel ako dvadsaťročný, práve som dokončil štvrtý ročník na strednej škole. Prístup mojej školy bol taký, že počas štúdia nielenže dostanem diplom, ale ešte ma aj dostanú na olympiádu. A presne tak aj bolo. Tréneri sú prepojení s akademickou obcou, škola najíma manažérov a poradcov, aby sa študenti mohli venovať športu aj štúdiu. Plávam za univerzitný tím a tréningy mám tak, aby mi nekolidovali s prednáškami. Rozvrh si volíme sami, sám si vyberám, aké predmety chcem v daný semester študovať. Samozrejme, niektoré sú povinné, no napríklad ťažšie predmety si zapíšem na jesenný semester, keď nemávam šampionáty a na semester od januára do mája si navolím ľahšie predmety, pretože v tom období vrcholí univerzitná liga a konajú sa majstrovstvá sveta. Rozvrh si upravujem tak, aby som nevyhorel a mohol excelovať v škole aj športe.

Pomáha ti plávanie kompenzovať náročné štúdium? Keď sa v škole učím pokročilý kalkulus na komplexnej ploche, mám taký vypražený mozog, že skočiť do bazéna a makať je pre mňa vlastne relax. (smiech) To, ako to fyzicky bolí na tréningu, nie je také zlé ako to, keď dve a pol hodiny premýšľam nad vzorcom na celú tabuľu. Je výhoda “odpáliť” sa mentálne a potom fyzicky. (smiech)

Čo robíš vo voľnom čase? Hrám šach. V Amerike sú strašne dlhé štúdijné prázdniny, od konca apríla až do septembra. Venujem sa mu, aby som si udržiaval mozog aktívny. Snažím sa nebyť celý deň na Instagrame a sociálnych sieťach, ale trénovať si aj pamäť, taktiku…A potom robím normálne, bežné veci ako všetci mladí ľudia.

Očakávala som odpoveď, že nemáš voľný čas… Mám veľa voľného času. Nehrám sa na to, že plávanie je celý môj život. Tvorí jeho veľkú časť, to je pravda. A aktuálne je jeho najdôležitejšou. No nie je pre mňa všetkým. Napríklad chodievam hrať bowling, čo možno mnohým ľuďom príde odveci, no bowling v skutočnosti trénuje koordináciu a to, aby telo robilo, čo mu človek povie. Ak je mozog kompletne prepojený s každým svalom, človek sa zlepšuje v hocijakom športe, nielen vo vode.

Zdroj: x-bionic® sphere
📸 x-bionic® sphere